Nanii bola stredoškoláčka. Mala o chvíľu maturovať. No v ten deň sa všetko zmenilo.
„Nanii zlatko, idem do obchodu, prosím ťa povedz Mathisovi, keď sa vráti, že má domáce väzenie. Ak by sa pýtal prečo, tak preto, lebo mi nedvíhal telefón.“ Povedala jej matka, a hlasno zabuchla vchodové dvere. Liam ostala v celom obrovskom byte sama. Odmalička mala strach z veľkých, prázdnych priestorov, a neopustilo ju to ani v tomto veku. Povzdychla si, a pobrala sa po schodoch do izby. Zvalila sa na posteľ s baldachýnom, a zavrela oči. Počúvala každý závan vetra za oknami, a aj ten najmenší zvuk.
Niekto buchol dverami, a kľúče hodil na botník. Nanii to nevnímala, veď to určite bola jej matka, ktorá sa vrátila z nákupu. Rozmýšľala o tom, kedy sa bude učiť na skúšky, keď jej niekto zaklopal na zárubňu, aj keď mala dvere dokorán. Pozrela tým smerom a zbadala, ako vo dverách stojí jej o dva roky starší brat a očividne nad niečim rozmýšľa.
„Eh, ahoj Mathis. Matka hovorila, že ti mám povedať...“ Nanii sa zastavila uprostred vety, lebo brat jej pokynul, aby šla za ním. Vstala teda a potichu ho nasledovala, netušiac o čo ide, no nepýtala sa.
„Nanii, pôjdeš so mnou do lesa? Potrebujem niečo vybaviť.“ Opýtal sa jje, keď došli na dolné poschodie.
„Ale matka hovo.... Jasné, pôjdem, len sa musím prezliecť.“ Ukázala na nehorázne krátku sukňu a tričko na ramienka. No Mathis pokrútil hlavou.
„Na to nie je čas, tu máš, kúpil som ti ju dnes v meste. Myslel som ti, že by sa to mohla páčiť.“ Hodil jej krátku čiernu koženú bundu. Okamžite sa do nej zamilovala.
„Páni, ďakujem, ty vždy vieš, čo sa mi páči.“ Usmiala sa a bleskovo si obliekla vysoké čižmy. Hodila na seba novú bundu, a nasledovala ho ku jeho čiernemu mitsubishi. Sadla si na miesto spolujazdca a počkala, kým naštartuje auto. Keďže bolo chladno zapol kúrenie, a vycúval z príjazdovej cesty. Keď boli asi pol kilometra od domu šliapol na plyn a vyrazil plnou rýchlosťou.
„Ale kam ideme?“ Opýtala sa, lebo si ani nedokázala predstaviť, načo by potreboval ísť teraz do lesa.
„Uvidíš,“ Povedal a prerušilo ho zazvonenie telefónu. Niečo doňho nezrozumiteľne zamrmlal, a zaklapol ho. Odrazu prudko zabrzdil a šmykom zahol na lesnú cestu. Rútil sa lesom tak rýchlo, že by nemal možnosť zabrzdiť, ak by sa im do cesty niečo priplietlo. O pár minút zabrzdil, a vystúpil z auta, akoby mu horelo za pätami. Liah vyšla za ním, a keď videla, ako mizne medzi stromami, nasledovala ho. Došli na čistinku, kde zastal. Liah toho už mala plné zuby, a chcela sa spýtať, o čo mu ide, keď spoza stromov začali vystupovať postavy odeté celé v čiernom. Pripadali jej veľmi nepriateľskí.
„Mathis!? Kto to je?“ Zvýskla a uskočila pred jedným, ktorý bol pri nej nebezpečne blízko. Schovala sa zaňho a čakala, ako jej to vysvetlí.
„Nanii, choď s nimi, ja za tebou prídem za dva dni.“ Povedal, akoby jej oznamoval, že na obed budú špagety.
„A- ale prečo s nimi mám ísť? A kde?“ Nanii sa zakoktala, a nechcela veriť vlastným ušiam. Čo sa jej to sníval, alebo všetkým naokolo šiblo, a keď s nimi pôjde, tak sa začnú smiať ako naletela? No tí na to naozaj nevyzerali. Prezerala si najbližšieho, ktorý mal uhľovo čierne vlasy. Bol chudý a bledý ako stena. Vyzeral z nich najmladšie. Potom mu pozrela na ruky, a o krok ustúpila. V pravej ruke držal dosť veľkú pištoľ, ktorá vyzerala maximálne nebezpečne.
„No poď maličká.“ Uškrnul sa. Nevidela mu do očí, lebo mal čierne okuliare.
„Seth, drž sa na uzde dobre?“ Mathis mu to povedal ako seberovnému, dokonca ešte povýšenecky.
„Jasné Math.“ Zasmial sa a prišiel ku Nanii, ktorá tam stála ako soľný stĺp. Bleskovo jej priložil zbraň ku hlave, a ona sa zachvela. Mala čo robiť, aby sa nerozplakala. Čo sa to tu deje? Nemala byť teraz niekde doma? Miesto toho jej tu nejaký psychopat, čo sa kamaráti s jej bratom mieri na hlavu.
„SETH!“ Zvreskol Mathis.
„Neboj, nič sa jej nestane, len som ju chcel popchnúť, aby veľmi nezdržiavala.“ Zasmial sa, a trochu do nej drgol. Nanii sklonila hlavu, a šla ku veľkému striebornému autu. Nasadla dozadu a ani sa nepohla, len sledovala, ako jej brat nasadá do auta a odchádza.
„No čo maličká, čo budeme robiť?“ Opýtal sa Seth, či ako sa to volal, keď si ku nej prisadol.
„Volám sa Nanii.“ Poznamenala, na viac sa neodvážila. A mal pravdu, čo bude teraz robiť?
„Fú, tak čo teraz Nanii? Ja som Seth.“ Zasmial sa a oficálne jej podal ruku. Keď ho za ňu chytila, pritiahol si ju a pošepol jej do ucha.
„Si pekná, a vieš sa obliekať. Asi ťa budem mať rád.“ Zasmial sa. Ešte stále držiac jej ruku jej prešiel po stehne, no potom sa odtiahol. O chvíľu do auta vošli aj ďalší traja muži, a bez jediného slova o tom, kam idú, alebo čo bude ďalej, naštartovali motor.
Zobudila sa na dotyk niečoho chladného na jej pokožke. Otvorila oči, a uvidela, ako ju ten, Seth, práve položil na posteľ.
Tak toto mi práve napadlo, možno to bude mať 4, možno menej/viac častí .. Dúfam, že sa bude páčiť .. ;) ^-^
Vaša Saruwatari
2012 ©